Slovenský filmový zväz

S F Z

Podporte Literárny fond - výzva

výzva je publikovaná pod lištou aktuálne informácie

Významné výročia 2022

slovenských filmových a televíznych tvorcov

publikácia Slovenského filmového ústavu - zostavila Renáta Šmatláková

/pozri lištu aktuálne informácie/

AKO VZNIKLA CENA IGRIC

V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány.

Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného a nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej.

FITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit. Ja som navrhol názov IGRIC.

Prečo? Igric (po latinsky Joculátor) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov.

Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky - ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili medzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach, vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry - vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie - skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď.

Môj návrh bol prostredníctvom FITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom FITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík: sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby.

Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969.

V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou (možno aj jedinou) organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bola ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušená a všetky jej aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra, ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry, "zavesené na klinec". FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené.

Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric.

Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby.

Martin Slivka, 2000

ČO JE POSLANÍM IGRICA ?

Každoročné hodnotenie domácej audiovizuálnej tvorby má niekoľko dôležitých poslaní: zhodnotiť, oceniť a finančne odmeniť najlepšie slovenské individuálne diela a tvorcov, inšpirovať divákov k návšteve kina a motivovať tvorcov k zvyšovaniu kvality. Diskusia o dielach, ktoré rezonovali v spoločnosti je dôležitým hybným prvkom v demokratizácií spoločnosti a k odstraňovaniu rôznych nezdravých foriem akými sú aj napr. diskriminácia, xenofóbia a rasizmus.

Ocenené diela a tvorcovia sa dostanú do povedomia verejnosti. Pri aktivizovaní tvorcov a následne širšej ponuke slovenských diel si diváci budú mať z čoho vyberať a slovenské filmy sa môžu zviditeľniť v ponuke kín a televízií. Nakoľko sa už aktivizovala aj novinárska obec, každá premiéra slovenského diela má v médiách stale širšiu odozvu a venuje sa jej stále väčšia pozornosť.

I v ťažkých časoch pandémie, kedy je kultúra hlboko zasiahnutá, je potrebné upozorňovať na veľký tvorivý potenciál slovenských filmových, televíznych a audiovizuálnych tvorcov, usilovať sa o aktivizáciu príslušných inštitúcií, ktoré môžu finančne podporiť filmovú a audiovizuálnu kultúru a tým sa pričiniť o jej kontinuitu a kvalitatívny vývoj.

Najstaršia filmová a televízna cena IGRIC je živým dôkazom toho, že tvorivý potenciál slovenskej kultúrnej obce nezastavia ani prudké politické výkyvy, neprajnosť, perzekúcie, či zákazy a že kreativitu nemožno udupať, či zadusiť najmä ak sa medzi tvorcami a ich podporovateľmi nájdu silné osobnosti, ktoré vždy vstanú z popola a nesú pochodeň ďalej a podporia, či povzbudia audiovizuálnych tvorcov .

Ľudia a inštitúcie, pre ktoré nie sú dôležité červené koberce, ale hlavne tvorba, umelecká iskra, profesionalita, kontinuita tvorby a ľudské a morálne hodnoty pretavené do umeleckého diela. Slovenský filmový zväz, Literárny fond a Únia slovenských televíznych tvorcov a ich cena IGRIC, ktorú udeľujú od roku 1967 už po 33.krát, je toho žiarivým príkladom.

KTO BOL JÁN FAJNOR

Ján Fajnor (narodený14.01.1941 v Brezovej p. Bradlom - zosnulý 22.02.2005 v Bratislave) bol scenárista a režisér televíznych dokumentárnych filmov.

Pôsobil v Slovenskej televízii, kde začínal roku 1961 vo vysielaní pre deti a mládež s obľúbeným magazínom Lastovička. Kľúčovou bola spolupráca s Elom Havettom na kultúrnom magazíne Ráčte vstúpiť!, ktorý budoval dobové kinematografické povedomie. Prinášal aktuality z diania vo filmovej tvorbe a profily tvorcov. V roku 1977 získala táto relácia hlavnú cenu na festivale Prix Danube Bratislava. Pár mesiacov potom, priamo na príkaz riaditeľa Československej televízie, reláciu zakázali.

Doménou jeho televíznej tvorby sa stali predovšetkým dokumentárne portréty osobností slovenského kultúrneho života. Jeho tvorivá metóda sa výrazne odlišuje od autorov filmov pre kiná. Fajnorove snímky sú postavené na slove, monológu a na výraznej mnohovrstevnej osobnosti. Neobmedzoval sa na 15 až 20-minútové filmy, nakrúcal 50 až 60-minútové snímky. Pred kameru si pozýval najmä ľudí netypických, vyhranených, s bohatým duchovným rozmerom. Fajnorovi sa podarilo vnuknúť svojim snímkam nadčasovú polohu. Napr. v televíznom dokumente Sen - jama vo mne o spisovateľovi Rudolfovi Slobodovi. Vo filme Život je len dívanie sa mu podarilo preniknúť do tvorivého zákulisia Vladimíra Kompánka, výrazného predstaviteľa slovenského sochárstva a maliarstva 20. storočia. Objektom jeho dokumentu Košatý strom plný pozorných očí, z roku 1988, sa stal český spisovateľ Bohumil Hrabal.

Začiatkom osemdesiatych rokov realizoval cyklus Pokusy, v ktorých sa snažil o netradičný pohľad na osobnosti slovenského kultúrneho života.

Patrí k nim: Pokus o Vladimíra Mináča (1982) či Pokus o Blahoslava Hečku (1983). Počas nakrúcania sa kamera nepohla z miesta, zaberala záhradu a v pozadí dom. Napriek výrazovej askéze prostredia, vytvoril Fajnor strhujúci portrét osobnosti, pričom formálne obmedzenie vyzdvihlo fascinujúci komentár a myšlienky protagonistu. Ďalším portrétom, potvrdzujúcim silu Fajnorovej poetiky, je snímka Blízko je tak ďaleko, z roku 1986, v ktorom herečka Naďa Hejná rozpráva na národnom cintoríne v Martine, anekdoty a historky o mnohých osobnostiach slovenskej kultúry. Prostredníctvom spomienok na jednotlivcov sa vrství výpoveď o národe. Fajnor v tomto dokumente volí lyrickú štylizáciu, ktorá podporovala atmosféru spomienok a hľadania v pamäti.

K mimoriadnym dielam patrí aj Pokus o útek z roku 1983 o páre slepcov. Svoju poetiku, založenú na slove, opustil v dokumente Labyrint sveta (1983) o rovnomennom predstavení brnianskeho divadla Na provázku. Zo správy o inscenácii realizovanej v spustnutých priemyselných priestoroch, vytvoril pomocou obrazu posolstvo o samote, agresivite a snoch.

Posledným dokumentom, ktorý nakrútil, je Allegro ma non mortale. Z roku 1999.

Jeho dvorným kameramanom a najbližším spolupracovníkom bol Richard Krivda.

Udeľovaním Ceny Jána Fajnora chceme podporiť kvalitnú a originálnu tvorbu mladých filmárov do 35 rokov.

SOŠKA IGRIC

FITEZ pomenoval svoju cenu po stredovekom potulnom spevákovi, hercovi

a komediantovi Igricovi po latinsky Joculátorovi. Títo sa sa regrutovali nielen z nižších vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov a lekárov. Skladali a prednášali hrdinské a oslavné básne, iní zase robili dvorných šašov. Prinášali správy a poznatky zo sveta, boli tvorcami stredovekej kultúry - vymýšľali texty, gagy, scenáristicky, réžijne a herecky sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií.

Jednoducho IGRICOVIA boli veľmi umelecky všestranní.

Soška IGRIC, ktorú dnes vlastní už vyše stovky umelcov, vznikla na základe návrhu akademickej sochárky Erny Masarovičovej. Alegória múz a soška Hudba sa modifikovala do dnešnej podoby. Výroba tejto sošky je pomerne náročná. Odlieva sa z bronzu a každá je unikátom. Už viac ako 10 rokov ju umelecky stvárňuje Andrej Margoč.

NOSITELIA CENY IGRIC 1967 - 2020

(v abecednom poradí, počet Igricov)

† Balgha Peter

Barabáš Pavol

† Barabáš Stanislav

Bárdos Judit

† Bednár Alfonz

† Biath Tibor

Bodingerová Alena

Bohinská Biba

Brachtl Ivo

Clontz Soňa

Czuczor Noel

Čengel Solčanská Mariana

Čermáková Uličná Soňa

Diosi Tina

Dolná Gabriela

Držiak Noro

† Dudešek Jan

Ďuriš Ján / 2

Farkašová Katarína

Furková Zita

Grečner Eduard

Hanák Dušan / 2

† Hanúsek Alojz

Hilmerová Monika

Hollý Martin / 2

† Horňák Vido

Hrabinský Igor

Hudec Dušan

† Chudík Ladislav

Jakubisko Juraj / 4

Jaroš Peter

Juríček Tomáš

Jurišič František

Jurkemik Naďa

Kaboš Ladislav

† Kamenický Štefan

Kerekes Peter

Kerekesová Katarína / 4

Kirchhoff Robert / 3

Korec Pavol

Kostelný Ľuboš

Kozuch Joanna

Kraus Laco

Kronerová Zuzana

Krupa Tomáš

† Kubal Viktor

Kukura Juraj

Kupkovič Ladislav

Lasica Milan

Laučíkova-Zajacová Ivana / 2

Leščák Marek

Liová Zuzana

† Liška Zdeněk

Luther Igor

Magálová Kamila

Majeský Marek

Maletzová Soňa

Marcinková Gabriela

† Marenčin Albert

Mauréry Zuzana / 3

† Mikulík Pavol

Mináč Matej

Mitaľ Jozef

Mokos Attila

Nagy Peter

Norisová Soňa / 2

Nvota Juraj / 2

Ondrík Milan

Ostrochovský Ivan

Párnický Stanislav

Poláček Marek

† Polónyi Viliam

Prikler Mátyás

Puškáš Jozef

Radeva Táňa

Raýmanová Vanda

Remo Miro

Rjachovský Roman

Romančík Ivan

† Rosinec Vincent

Roth Róbert

Rudavský Ondrej

Siváková Laura

† Skřipský Karol / 2

† Slivka Martin / 3

Slovák Marian

Slovenská Jana

Snopek Martin / 2

† Solan Peter

Strelinger Alexander

Struss Michal

Suchý Mišo

† Sýkora Pavol

Szomolányi Stanislav / 2

† Šághy Oskar

Šebestová Ivana

Šima Boris

Šimončič Dodo

Škop Marko / 2

Štepka Stanislav / 2

Štrba Martin / 2

Šulík Martin / 5

Šveda Robert

† Tatarka Dominik

† Teren Ivan

Tóbiás Szidi

Trančík Dušan / 2

† Truhlář Břetislav

† Uher Štefan / 2

† Ursíny Dežo

† Valach Gustáv

Vášáryová Emília / 2

Vídenská Natália

† Vichta Tibor

Višňovský Pavol

† Vlach Jindro

Vlach Zdeno

Vojtek Jaroslav / 3

† Zeljenka Ilja / 3

Žiaran Martin

30. jubilejný IGRIC 2019 / Záznam z jubilejného 30. ročníka odovzdávania národných filmových cien za rok 2018 vysielala RTVS na Dvojke dňa 12.októbra 2019 o 20,40 hod./

Chceli by sme dnešným večerom vzdať hold všetkým slovenským umelcom, zakladateľom Igrica a šíriteľom kvalitnej filmovej a televíznej tvorby, ktorí sa svojou neúnavnou prácou zaslúžili o to, aby hlboké, pravdivé a kvalitné slovenské filmové a televízne umelecké diela boli zachované pre ďalšie generácie.

Vaše činy nás motivujú a dávajú nám energiu pokračovať vo Vašich šľapajach.

Zachovajme si tú tradíciu a šírme len to, čo človeka napĺňa úžasom z bytia, motivuje k harmónii a zušľachťuje ducha.

Ďakujeme.

V Bratislave 29.9.2019

"Život nie je o počte nádychov, ale o chvíľach, ktoré Vám berú dych."

Will Smith ako Alex "Hitch". Film Liek pre moderného muža

Prečo vlastne chodíme do kina? Prečo si zapneme televízor? Tých dôvodov je určite veľa. Okrem tPoho že nám filmy spríjemňujú voľné chvíle, umožnia stráviť nezabudnuteľné okamihy s partnerom alebo priateľmi, niektorých nabijú adrenalínom a iných rozosmejú do puknutia.

Filmy sú magické. Sú studnicou skvelých myšlienok, sú barličkou v ťažkých chvíľach, sú náplasťou na boľavé miesto. Pomáhajú nám preklenúť nejedno ťažké životné obdobie bez toho, aby sme navštívili lekára alebo fyzioterapeuta.

Pretože to spojenie s fiktívnou virtuálnou postavou na plátne je tak silné, že sa nám rozbúcha srdce, spotia ruky a zvýši tlak. To ani mnoho kníh nedokáže. Splynieme v jedno a prežívame seba, svoje trápenie a radosti v osudoch dvojrozmerných, najnovšie už aj 3-dimenzionálnych filmových charakteroch.

Film nás učí chápať zložitosti tohto sveta, ale najmä nás učí chápať nás samých.

Slávne sentencie z filmov sú ako majáky, ktoré nás orientujú vo svete. Potvrdzujú,

odobrujú naše konanie a myslenie, alebo nás dokážu zorientovať v tme životných búrok.

Jedným z mojich najobľúbenejších filmov je aj film Statočné srdce Brave Heart režiséra a producenta Mela Gibsona. Mel Gibson v úlohe statočného bojovníka Williama Wallaca povedal:

"Každý človek raz zomrie, no nie každý skutočne žije."

Veľa ľudí bohužiaľ žije svoj krátky život tak, že prežíva, že len tzv. "hybernuje",

že nemá odvahu zobrať si svoj život do svojich rúk. Žije svoj život v depresívnej

a pasívnej agónii. V očakávaní akéhosi netušeného konca, v obviňovaní druhých.

A nielen ľudia, ale aj niektoré firmy a subjekty si pretrpia svoj bežný deň sťažovaním sa na niekoho, alebo niečo, zvaľovaním viny na ostatných.

Ako to súvisí s dnešným slávnostným večerom?

Cena Igric je naša najstaršia národná cena za filmovú a televíznu tvorbu. Je to tak. Je najstaršia, a tak si zaslúži svoju vážnosť. Prešla si mnohými turbulenciami, zákazmi, perzekuovaním svojich členov, ale aj znovuzrodením, stagnáciou a znouzrodením.

Avšak od počiatku triumvirát Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond, všetci ich členovia, sa urputne snažili udržať túto filmovú štafetu tzv. nad vodou i napriek politickým turbulenciám a nepriazni. Nezľakli sa a bojovali. Mnohí z nich už medzi nami nie sú a preto si zaslúžia veľké a úprimné poďakovanie. Vymenovať všetkých na tomto mieste nie je možné, ale oni vedia, že pre kontinuitu podpory filmových a televíznych umelcov urobili veľa.

Našou snahou bude tých "roztrúsených" filmárov rozletených do celého sveta či iných profesií (najmä následkom dramatickej premeny filmového priemyslu na Slovensku po roku 1989), znovu podchytiť.

Našou ambíciou je, aby Slovenský filmový zväz bol silnou profesnou organizáciou, ku ktorej sa prihlási celé spektrum umelcov, ktorí zázrak, zvaný film, tvoria. Bez rozdielu veku a nazbieraných cien.

Jednoducho preto, že filmári sú komunita, ktorá žije svoj život filmom a pre film, dokáže drieť do úmoru a napriek všetkému si zachovať nadšenie a vášeň pre svoju prácu.

Držme si palce!

Želáme ďalším ročníkom IGRICA sebavedomie, úspechy a kvalitné a podnetné filmy!

Yvonne Vavrová

predsedníčka Slovenského filmového zväzu

Čas mierneho politického odmäku začiatkom druhej polovice šesťdesiatych rokov využili českí a slovenskí filmoví a televízni umelci na to, aby si založili svoju profesijnú organizáciu Filmový a televízny zväz a rozhodli sa udeľovať ako výraz ocenenia umeleckej činnosti v oblasti filmovej a televíznej tvorby - cenu Igric.

Netrvalo to však dlho a v procese politickej normalizácie zanikol FITEZ a tiež udeľovanie ceny Igric.

Na Slovensku po roku 1989 vznikla Únia slovenských televíznych tvorcov a Slovenský filmový zväz, ktoré sa rozhodli obnoviť súťaž a udeľovanie ceny Igric. Odvtedy ho spoločne organizujú už po 26 rokov.

Znovuoživený Igric začínal vo veľmi skromných podmienkach a podarilo sa ho udržať až po tento jubilejný tridsiaty ročník len vďaka mnohým zanieteným organizátorom z radov členov oboch tvorivých organizácií a trvalej podpore Literárneho fondu, ku ktorým sa v posledných štyroch ročníkoch pridal výraznejšie aj Audiovizuálny fond, Rozhlas a televízia Slovenska a ďalší partneri a podporovatelia.

Igric počas svojej existencie vytvoril priestor pre udeľovanie cien Klubu filmových novinárov, ceny pre mladého tvorcu do 35 rokov, pribudli rôzne herecké kategórie a v kontexte s rozvojom nezávislej tvorby aj ocenenie producenta.

Igric vždy dýchal čerstvý vzduch a reagoval na vývoj spoločnosti v oblasti filmovej a televíznej tvorby. Prial by som si, aby Igric zostal vždy tvorivou a nezávislou platformou konfrontácie filmovej a televíznej tvorby a výroby na Slovensku a aby našiel svojich ďalších podporovateľov a priaznivcov.

Fedor Bartko

predseda Únie slovenských televíznych tvorcov

Literárny fond je jedným z organizátorov národnej tvorivej ceny Igric, ktorou sa každoročne oceňujú najvýznamnejšie tvorivé činy v oblasti filmovej a televíznej tvorby. V tomto roku sa ceny Igric udelia už po tridsiatykrát.

Nebudem neskromný, ak poviem, že Literárny fond bol jednou z inštitúcií, ktoré sa pričinili o jej zrod v roku 1967 a hoci kontinuita udeľovania ceny Igric bola v roku 1970 prerušená, fond nepretržite až dodnes prostredníctvom výboru Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby finančne dotuje nielen ceny a prémie za najlepšie tvorivé výkony v oblasti filmu a televízie (v rokoch 1971-1976 udeľoval v súčinnosti s Ústredím slovenského filmu Cenu slovenskej národnej kinematografie, v rokoch 1976-1993 finančne dotoval ocenené tvorivé výkony v rámci Ceny Zväzu slovenských dramatických umelcov v oblasti filmu a televízie, od roku 1994 až dodnes opäť Ceny Igric), ale prostredníctvom tvorivých štipendií pomáha filmovým tvorcom aj pri vzniku pôvodných literárnych predlôh dramatických, animovaných a dokumentárnych diel, prispieva im na tvorivé cesty do zahraničia, finančne dotuje ceny na filmových festivaloch, udeľuje odmeny pri životných jubileách, príspevky na liečebné pobyty, jednorazové a mesačné sociálne podpory na doplnenie dôchodku.

Dnes si však pripomíname tridsiate výročie Ceny Igric. V slovenských spoločenských a kultúrnych pomeroch je kontinuálne zachovanie tradície nejakého kultúrneho podujatia čímsi, tak povediac, nezvyčajným a na výsosť významným.

A Cena Igric takou je.

Motivuje tvorcov k čo najlepším umeleckým výkonom, pretože len majstrovské umenie má schopnosť fascinovať a zušľachťovať, podnecovať, rozvíjať a kultivovať našu vnímavosť, citlivosť a intuíciu.

Dovoľte mi, milí filmári, aby som Vám do budúcnosti poprial veľa úspechov vo vašej záslužnej činnosti, aby ste nakrúcali len unikátne filmové diela, ktoré sa stanú významnou zložkou nášho kultúrneho dedičstva.

Ladislav Serdahély

riaditeľ Literárneho fondu